V jednom malom mestečku Harmondale žili štyria priatelia, ktorí mali postavenú raketu. Rozhodli sa, že pôjdu do vesmíru.
Na druhý deň si doniesli veľa jedla. Naštartovali raketu a vyleteli do vesmíru. Navštívili planétu Pluto, alebo bola tam veľká zima. Rozhodli sa, že pôjdu do inej Galaxie.
Navštívili planétu, ktorá bola obývaná. Keď tam prišli, asi to bola polícia, pretože všetkými jazykmi sa pýtala, či majú pas. No oni žiaden nemali. Chceli odísť, ale polícia im vzala raketu. Povedali im policajti, aby si kúpili vesmírny pas. Ale oni nemali vesmírne peniaze a nevedeli ako ich zarobiť.
Rozhodli sa teda, že si nájdu prácu. Jediná, ktorú našli, bola, že musia chodiť z planéty na planétu a ničiť všetky príšery. Problém bol však v tom, že kto chce túto prácu robiť, musí vedieť čarovať.
Na štvrtý deň ich teda poslali na výuku k čarodejníkovi Paladinovi. Ten ich naučil čarovať.
Na Zemi prešli dva mesiace, ale vo vesmíre len dva týždne. Potravy mali dosť, pretože aj vo vesmíre jedli to isté čo na Zemi.
Dali im vesmírnu loď, ktorou išli na planétu Avle. Boli tam dvanásťoké príšery. Vyslovili kúzlo: "Ariaribá!" Avšetky príšery zaspali. Potom ich jednoducho pohádzali do veľkej klietky, ktorú mali pripravenú na rakete. Odniesli ich do väzenia. Dostali za to desať vesorímov, čiže peňazí.
Na Zemi vyhlásili, že sú nezvestní. Na druhý deň ich poslali na planétu Rakiraku. Boli tam žraloky. Na nich použili hypnózu. Odniesli ich do Zoo, dostali pätnásť vesorímov.
Pas stál dvadsať vesorímov. Lenže planétu napadli Mimožrúti. Museli sa brániť, lenže nepriatelia boli odolný proti čarám. Museli útočiť zbraňami.
Keď bolo po všetkom, mimozemšťania im boli vďační. Povedali, že ich prepustia. Dali všetkým štyrom na pamiatku medaily.
Odleteli na Zem. Na Zemi už zatiaľ prešiel rok. Matky smútili, že už svoje deti neuvidia. Vtedy niekto zaklopal na dvere. Matky smutne otvorili. Uvideli svoje deti, hneď ich na mieste vyobjímali, zavolali otcom, aby ich už nehľadali.
A žili šťastne, až kým nepomreli.
11.11.2003
Komentáre
Tak to som teda,
Cesta vesmirom
Žasnem
Ty jo